od Rinzler » Sob Dec 01, 2012 3:37 pm
Pozri, napíš to ešte raz, poporiadku, nech to má nejaký zmysel. Môžeš sa inšpirovať návodom, ktorý mám v podpise. Inak táto téma bude vyzerať ako kopa slamy a nikto sa tu nebude môcť vyznať. Keďže sme skeptici, máme radi prehľad a čistotu informácie. Tak to skús.
Pýtaš sa na to, čo si myslíš, alebo čo si myslia ostatní? Pretože to treba definovať. Možno ti pomôže toto:
V prvom rade si musíme ujasniť, či sa ideme baviť o zákaze potratov, prípadne ich kriminalizácii, ako to niekde je. Niečo niekomu zakazovať musí byť odôvodnené zmysluplným faktickým argumentom. Okrem toho musí existovať prevencia správania, ktoré by sme chceli zakazovať:
- Musí existovať kvalitná sexuálna výchova, ktorá ľudí poučí pred rizikami nechceného počatia. Tým sa môže eliminovať dôvod potratu - nechcené počatie.
- Nejakým spôsobom by bolo treba docieliť, aby sa neuskutočňovalo nechcené počatie z dôvodu sexuálneho násilia. Ak sa takéto veci dejú, potom sa smieš pýtať na etickosť potratu plodu, ktorý spôsobil násilník. Tam vznikajú súbežné otázky: má matka to dieťa vychovávať a má právo prenechať celú opateru so zdrojmi a výchovou na otca, ak dieťa nechce? Pretože za znásilnenie si to odnesie najviac žena, než násilník.
Ak existuje prevencia, potom má zmysel sa pýtať na to, či je prípustné zničiť zárodok nového života. K tejto otázke treba pristupovať fakticky. Tvrdenia založené na nedokázaných a nereálnych predstavách nemajú zmysel. Treba vysloviť reálny argument založený na dôkazoch.
Môžeme sa spýtať, či má žena právo rozhodnúť o živote, na ktorom má 50% genetický podiel a ktorému bude odovzdávať svoju energiu a živiny minimálne počas 9 mesiacov a kvôli ktorému bude riskovať ujmu a možno aj smrť, pri jeho rodení. Otázka znie, či má spoločnosť právo zakázať žene rozhodovať o tejto veci a na základe akých opodstatnených faktov chce toto právo vysloviť.
Ďalšia otázka sa týka povinnosti a práv vykonávateľa potratu. Niekto ten potrat urobiť musí. Je lekár povinný vykonať potrat na žiadosť ženy, alebo má právo odmietnuť vykonať tento úkon, pretože s ním nesúhlasí? Na základe čoho si opodstatní svoje rozhodnutie úkon vykonať, alebo odmietnuť?
Tam sa stretáme s definíciou potratu. Je to úkon, ktorý je nevyhnutný, alebo je to rozmar, ktorý neradíme do skupiny životne dôležitých úkonov?
A potom sa dostávame k otázke, či neexistujú aj lepšie riešenia situácie, než je potrat.
Chceme sa baviť o tom, či je to etické ale musíme v každom prípade navrhnúť riešenie. Nemôžeme povedať, že potrat je neetický a zavrhnúť všetky možnosti, pretože by sme bránili výkonu životne dôležitej procedúry v prípade, kedy plod ohrozuje matku. Nemôžeme povedať, že je etický, aby tak každý nezodpovedný človek žiadal o potrat, pretože si nedával pozor. V týchto otázkach je treba definovať prípady, kedy je to treba, kedy je to možné, kedy je to zbytočné, a poskytnúť návod, čo v danom prípade robiť a ako sa situáciám daného typu vyhnúť.
Ak chceme tieto pohľady riešiť, musíme poskytnúť faktické a opodstatnené tvrdenia založené na reálnom zhodnotení vecí. Povedať, že to nie je etické a treba to zakázať, pretože nám sa to tak proste zdá, je alibizmus a vytvára viac problémov, ako rieši. Skúsme teda spoločne najprv definovať problém.